Biele albatrosy po 20. rokoch alebo Pohľad zo sedadla palubného technika

V éteri sa ozval jemný šum a následne prebehla rádio-komunikácia: „ Siera quebec foxtrot zero one one two“...

Navigátor skupiny, ktorý letel s lídrom v čelnom stroji biela 1., L-39C Albatros t. č. 0112, dostal info z riadiacej veže v Nemecku o prechode na inú frekvenciu, aktuálne správy o prevádzke v priestore, počasie atď. Opúšťali sme nemecký vzdušný priestor a pomaly sa blížili k tomu českému. Chvíľu na to sa na výstražnom table rozsvietila červená kontrolka „150 kg PALIVA“.Tá sa postupne rozsvietila na palubných doskách celej skupiny. Tato vizuálna informácia ma zneistila. Zobral som pero, papier a začal prepočítavať palivo na Kbely.

Začiatok tohto príbehu sa začal nenápadne odvíjať v pondelok 21. augusta 1995 ráno 05:00 UTC na letisku v belgickom Kortrijku, kde bola naša akrobatická skupina Biele albatrosy umiestnená. Odtiaľ sme dva dni lietali na vystúpenia v Moorsele, kde sa konal miestny letecký deň. Ten prebehol z našej strany v poriadku. Predletová príprava v deň odletu prebehla rýchlo a systematicky. Po nahodení motorov sa lietadlá postupne radili na VPD po trojiciach. Motory prešli do režimu Maximál, ručička sa usadila na 106 %. Pokyn z veže vzlet povolený. Odbrzdenie, stroje sa pohli a pozvoľna naberali rýchlosť. Začali sme stúpať, monotónny zvuk motora bol na moment prerušený kliknutím zámkov uzamknutia podvozkov a finálne buchnutie krytov podvozku. Skupina nasadila kurz podľa flight planu.

Po ceste domov sme obleteli Brusel, ale chvíľu na to nás riadiaca civilná veža Luchthaven Brussel-Nationaal nechala krúžiť bokom v priestore cca 25 minút. Dôvod vytvorenie vysokej oblačnosti zloženej z bohatých cumulonimbou, čo zvyšovalo riziko búrok. Táto oblačnosť zasahovala až do Nemecka sprevádzaná silným západným vetrom. Čas sa zdal byť nekonečný. Vtedy nikoho nenapadlo, ako nám tieto cenné minúty budú chýbať. Mali sme ale jednu neoceniteľnú pomoc v podobe pomerne silného zadného vetra. Pilot, s ktorým som letel, utrúsil: „Čo si myslí....., že máme zo sebou cisternu?!“ Nakoniec sme dostali povolenie a pokračovali podľa plánu cez Nemecko priamo na Kbely.  Na rozhraní Nemecka a Čiech sa postupne udiala uvedená situácia, 12krát sa rozsvietila červená varovná kontrolka, ktorá informovala o neutešenom stave paliva.

Tesne po prekročení českého vzdušného priestoru sa ozval riadiaci Praha-Kbely, poprial nám „hezký den“, podal dôležité info o počasí a lakonicky sa spýtal, či pôjdeme na prelet celá skupina v zostave a potom rozchod  tak, ako bývalo zvykom. Tentoraz vedúci skupiny veľmi rýchlo zareagoval a zahlásil: 

“Bez preletu, každý priamo z osi na pristátie.“ My palubný technici sme mali takú hlášku: „Keď začne ručička palivomeru klesať k nule (myslí sa prázdna nádrž), priamo úmerne idú ruky hore (myslí sa dvojitá odpaľovacia rukovať katapultáže).“ Nastal moment, kedy si uvedomíte že situácia, ktorú sme pred každou sezónou nacvičovali, núdzové opustenie paluby na trenažéri NKTL-39, je pravdepodobne tu.

Text: Peter Ondreják, Múzeum letectva Košice

Foto: archiv autora

Celý článek si můžete přečíst na stránkách 50-53ve Flying Revue č. 3/2025. Na stáncích je časopis ke koupi od 24. dubna 2025. Pokud se stanete členy Klubu Flying Revue, rádi vám časopis doručíme až domů, navíc za zvýhodněnou cenu. Členem Klubu se stává automaticky každý předplatitel, více zde.